Slovenská republika v porovnaní s priemerom krajín EÚ v účasti detí na predškolskej výchove a vzdelávaní dlhodobo zaostáva. Účasť detí na predškolskej výchove a vzdelávaní je jednou z oblastí, prostredníctvom ktorej je možné demonštrovať štrukturálne nerovnosti medzi rómskou a nerómskou skupinou obyvateľov.
Diskusia ohľadom účasti na predškolskej výchove a vzdelávaní sa zintenzívnila aj v súvislosti s legislatívnou úpravou zavádzajúcou povinné zaškolenie päťročných detí. Obavy zo zavedenia povinného zaškolenia sa týkali najmä negatívnych dopadov na mladšie deti, ktoré, vzhľadom na chýbajúce kapacity, by mohli byť zo systému vytlačené.
Realizovaný výskum sa zameral na posúdenie situácie v súvislosti s pripravenosťou kapacít materských škôl v obciach s marginalizovanou rómskou komunitou na uplatnenie povinného predprimárneho vzdelávania. Výskum bol realizovaný pre potreby Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity.
Okrem posúdenia aktuálnej situácie v súvislosti s chýbajúcimi kapacitami na úrovni miestnej samosprávy, sa výskum sústredil aj na prognózu chýbajúcich kapacít v horizonte roku 2030 z pohľadu dvoch scenárov. Prvý scenár pracoval s alternatívou, že aktuálny legislatívny rámec ošetrujúci tému povinného zaškolenia päťročných detí sa nezmení, druhý scenár pracoval s alternatívou vzniku zákonného nároku trojročných a štvorročných detí na miesto v materskej škole. Pri posudzovaní aktuálnej situácie boli identifikované mnohé paralely s minulosťou, ktoré boli spravované na základe archívnych zdrojov.
Výsledky výskumu sú predmetom monografie Pripravenosť kapacít materských škôl v obciach s marginalizovanou rómskou komunitou na uplatnenie povinného predprimárneho vzdelávania.