Bratislava, 6. 10. 2026 – Energetická chudoba sa na Slovensku dlhodobo spájala najmä so zimou a s neschopnosťou domácností vykúriť svoje obydlie. Nová štúdia Prognostického ústavu CSPV SAV Energetická chudoba 2026 však ukazuje, že problém mení svoju podobu. Energetickou chudobou je ohrozených 12 percent domácností a k ťažkostiam s vykurovaním sa pridáva nová skupina ľudí, ktorí nedokážu svoj domov ochrániť pred letnými horúčavami.
Štúdiu pripravuje RNDr. Dušana Dokupilová, PhD., z Prognostického ústavu CSPV SAV, ktorá sa téme energetickej chudoby na Slovensku venuje dlhodobo. Správa nadväzuje na prvú ucelenú analýzu energetickej chudoby na Slovensku z roku 2023. Zistenia a dátové prehľady z rokov 2024 až 2026 podľa autorky opakovane potvrdili platnosť a správnosť navrhovaných odporúčaní. Čím dlhšie sa však systémové reformy odkladajú, tým naliehavejšie sa ich zavedenie stáva.
Leto ako nová tvár energetickej chudoby
V roku 2025 nevedelo svoje obydlie počas leta dostatočne schladiť 49 percent opýtaných domácností na Slovensku. V európskom porovnaní ide o tretí najhorší výsledok – hneď po Poľsku (52,1 %) a Litve (50,7 %). V južných a západných krajinách Európy pritom tento problém uvádza v priemere 37 percent domácností a na severe kontinentu 30 percent. Horúčavy najviac ohrozujú nízkopríjmové domácnosti, rodiny v prehrievajúcich sa bytoch, ľudí s kardiovaskulárnymi a respiračnými ochoreniami a ľudí pracujúcich v exteriéri, napríklad na stavbách či v poľnohospodárstve.
Príčina je komplexná – zahŕňa urbánne plánovanie, ktoré nebolo a stále nie je nastavené na požiadavky meniacej sa klímy, ale najmä nedostatočnú kvalitu existujúceho fondu budov, ktoré sa počas leta prehrievajú a akumulujú teplo. Riešenia sa preto výrazne nelíšia od tých, ktoré pomáhajú pri zimnej energetickej chudobe: kvalitná obnova budov chráni pred mrazom aj pred extrémnym letným teplom. S postupujúcou zmenou klímy, ktorá prináša čoraz častejšie a dlhšie vlny horúčav, sa letná energetická chudoba stáva závažným problémom vyžadujúcim cielené systémové riešenia.
Koho ohrozuje energetická chudoba najviac? Podpora musí byť efektívna
Z hľadiska efektívnosti verejných financií je kľúčové nesústrediť sa len na počty domácností ako jednotiek, ale na to, koľko obyvateľov v nich reálne žije. Vzhľadom na limitované zdroje verejného rozpočtu je nevyhnutné investovať financie tam, kde prinesú ochranu čo najvyššiemu počtu zraniteľných osôb.
Najpočetnejšiu skupinu (26,3 %) energeticky chudobných domácností tvoria domácnosti, ktoré nezapadajú do štandardných kategórií. Ide predovšetkým o mnohopočetné a viacgeneračné domácnosti – nezriedka s viac ako desiatimi členmi –, v ktorých dospelí žijú spoločne s deťmi a rodičmi, prípadne o dospelých, ktorí zdieľajú bývanie bez partnerského vzťahu. Keďže ide o početné rodiny, ich členovia spolu s rodinami s nezaopatrenými deťmi a samoživiteľmi tvoria podstatnú väčšinu všetkých ľudí zasiahnutých energetickou chudobou (viac ako tretinu tvoria len samotné neštandardné mnohopočetné domácnosti – 35,1 %). Cielená podpora rodín s deťmi a viacgeneračných obydlí preto predstavuje najhospodárnejšie a najúčinnejšie využitie verejných investícií. Až polovica energeticky chudobných domácností pritom žije na vidieku, kde dominujú staršie a neobnovené rodinné domy.
Podľa projekcií postavených na demografickej prognóze Infostatu sa tento nepriaznivý trend bude prehlbovať. Kým v roku 2024 boli najzraniteľnejšie okresy južného a východného Slovenska, do roku 2040 sa očakáva nárast počtu domácností v energetickej chudobe vo všetkých regiónoch a postupné zvyšovanie zraniteľnosti naprieč celým Slovenskom. Tento scenár však nie je nevyhnutný – ak štát nastaví funkčné dotačné mechanizmy a domácnosti v predstihu zvýšia energetickú hospodárnosť obydlia zateplením, výmenou okien, obnovou zdroja tepla či tieniacimi prvkami a úspornejšími spotrebičmi, výsledný vývoj sa dá podstatne zvrátiť.
Nízke ceny energií problém neriešia
Slovensko patrí ku krajinám s relatívne nízkymi regulovanými cenami energií, no v medzinárodnom porovnaní napriek tomu výrazne zaostáva. Kým v celej populácii nedokáže doma udržať primerané teplo 8 percent domácností, medzi domácnosťami pod hranicou príjmovej chudoby je to až 27 percent – teda viac ako každá štvrtá. V Maďarsku predstavuje tento podiel 16,8 percenta, v Česku 12,8 percenta, v Rakúsku 9 percent a v Poľsku 7,3 percenta. Nízkopríjmová domácnosť na Slovensku tak čelí takmer štvornásobne vyššiemu riziku chladu v obydlí než porovnateľná domácnosť v Poľsku.
Práve nízke, plošne dotované ceny energií sú podľa štúdie súčasťou problému. Umelé zastropovanie a dlhodobé udržiavanie cien pod trhovou úrovňou prináša len krátkodobú úľavu, no bez prepojenia na programy zvyšovania energetickej efektívnosti nerieši samotnú príčinu. Pretrvávajúca orientácia na plošné kompenzácie vyčerpáva verejné financie bez toho, aby prinášala trvalé systémové zlepšenie.
Podiel energeticky chudobných domácností stúpol z 8 percent v roku 2021 na 18 percent v roku 2023. V roku 2024 síce klesol na 12 percent, stále sa však nachádza nad predkrízovou úrovňou, čo potvrdzuje, že plošné dotácie dlhodobú stabilitu nezabezpečili.
Čo navrhuje štúdia:
- Jedno zastrešujúce ministerstvo: Agenda je v súčasnosti neefektívne rozdrobená medzi rezorty hospodárstva, práce a životného prostredia.
- Kvantifikovateľnú definíciu v legislatíve: Ukotvenie definície založenej na koncepte energetického minima, teda normatívnych nákladoch zohľadňujúcich technický stav obydlia, počet osôb a podlahovú plochu.
- Adresnú pomoc cez prepojenie dát: Prepojenie registrov štátnej správy (daňové úrady, Sociálna poisťovňa, kataster nehnuteľností) pre presné cielenie pomoci na skutočne ohrozené skupiny, s dôrazom na mnohopočetné domácnosti a rodiny s deťmi.
- Hĺbkovú obnovu s predfinancovaním: Nenávratné príspevky v kombinácii s pôžičkami a predfinancovanie obnovy domov pre zraniteľné skupiny, vrátane prvkov pasívneho chladenia a tienenia proti letnému prehrievaniu.
- Podpornú infraštruktúru: Zriadenie regionálnych energetických poradní, terénnu sociálnu prácu a rozvoj dostupného nájomného bývania pre jednorodičov a viacdetné rodiny.
Na úrovni samotných domácností zostáva kľúčové zateplenie, výmena otvorových konštrukcií (ktoré chránia v zime aj v lete) spojené s modernizáciou vykurovacieho a tieniaceho systému. Priama finančná pomoc by mala smerovať výhradne k najzraniteľnejším skupinám, mala by byť časovo ohraničená a mala by slúžiť ako preklenovacie obdobie na realizáciu úsporných opatrení.
– RNDr. Dušana Dokupilová, PhD., Prognostický ústav CSPV SAV
Štúdia pracuje s rozšírenou definíciou energetickej chudoby – zahŕňa domácnosti, ktorým po úhrade energií nezostávajú prostriedky na dôstojné živobytie, ako aj fenomén tzv. skrytej energetickej chudoby (domácnosti s nízkym príjmom, ktoré na energiách šetria na úkor vlastného zdravia a tepelného komfortu). Celá štúdia je dostupná na: https://www.prog.sav.sk/studie/.